FARNOSŤ ČADCA

Chybová správa

  • Notice: Undefined index: taxonomy_term v similarterms_taxonomy_node_get_terms() (riadok 518 z /nfsmnt/hosting1_1/8/d/8d1eae21-8f25-42f7-83cb-216c3dadfd34/kysuckyvecernik.sk/web/sites/all/modules/similarterms/similarterms.module).
  • Notice: Undefined offset: 0 v similarterms_list() (riadok 221 z /nfsmnt/hosting1_1/8/d/8d1eae21-8f25-42f7-83cb-216c3dadfd34/kysuckyvecernik.sk/web/sites/all/modules/similarterms/similarterms.module).
  • Notice: Undefined offset: 1 v similarterms_list() (riadok 222 z /nfsmnt/hosting1_1/8/d/8d1eae21-8f25-42f7-83cb-216c3dadfd34/kysuckyvecernik.sk/web/sites/all/modules/similarterms/similarterms.module).

O vzniku čadčianskej farnosti

Vo všetkých prácach začiatku jestvovania fary v Čadci sa ujal rok 1676. Tento dátum sa nachádza vo všetkých vydaniach diecézneho katalógu nazývanom Schematizmus. Možno sa domnievať, že sa tak deje pod vplyvom kanonickej vizitácie biskupa Jozefa Vuruma z roku 1828, ktorá tento dátum uznáva za vznik farnosti v Čadci. Sú však skutočnosti, ktoré treba zohľadniť.
Pri cirkevných dejinách farnosti Kysucké Nové Mesto sa vyskytuje okolnosť súvisiaca so šírením učenia protestantizmu u nás. Je všeobecne známa dejinná skutočnosť konania žilinskej synody v roku 1610, ktorá dala slovenskému protestantizmu istú organizáciu. Údajne na tejto synoda mali byť prítomní zástupcovia z Kysuckého Nového Mesta. Tak tam vznikla evanjelická farnosť zasahujúca územne na Horné Kysuce. Protestantizmus sa dostal i na čadčianske územie. Veci dozreli tak, že pod záštitou strečnianskeho panstva v roku 1620 bol vydaný dokument, ktorým sa fara v Čadci osamostatňuje od Kysuckého Nového Mesta. Inak to vtedy nešlo jedine zásahom zemepánov. Ak však obyvatelia prestúpili na evanjelictvo, už predtým boli katolíkmi a museli mať aj svoj kostol, i keď drevený. Do takto vzniklej farnosti okrem Čadce patrila aj Raková, Staškov a Svrčinovec. Nemáme však správy o živote tohoto útvaru.
Život však išiel ďalej a v premenách času nastali reformačné i rekatolizačné pohyby. Nitrianski biskupi ako Juraj Selepčéni , Leopold Kollonič vynakladali veľké rekatolizačné úsilie v nitrianskej diecéze. V rokoch 1669-1679 bol v Nitre biskupom učený a energický muž menom Tomáš Pálffy. Dejiny ho poznajú ako agilného, horlivého a veľkodušného pastiera na nitrianskom biskupskom stolci. Pre náš záujem je dôležitý údaj, že v rokoch 1674 a 1675 dal úradne preskúmať svoju diecézu trenčianskemu archidiakonovi a nitrianskemu kanonikovi Jurajovi Novosedlíkovi /z. 1676/. On ponavštevoval aj kysucké územie. Z toho vznikol dokument, zvaný Novosedlíkova vizitácia.
Juraj Novosedlík v októbri 1674 sa zastavil na fare v Kysuckom Novom Meste, farnosť vizitoval a mal v pláne ísť aj do Čadce, aby tam vykonal vizitáciu. Z tohto dokumentu sa možno dozvedieť, že do Čadce nešiel. Urobil tak preto, lebo sa dozvedel, že na ceste do Čadce sa vyskytujú zbojníci. Tak píše vo vizitácii, že do Čadce, pre prítomnosť zbojníkov nešiel, ale citoval farára z Čadce do Kysuckého Nového Mesta, aby tam podal správu o kostole, ktorú on aj poznačil. Z tejto vizitácie sa dozvedáme aj meno vtedajšieho farára. Je ním akýsi kňaz menom Gabriel Ferdinand Kviedčinský. Nie je známe odkiaľ a kedy do Čadce prišiel. Podľa mena mohol to byť poľský kňaz. V tom čase nebolo zriedkavosťou, že sa vyskytovali migrujúci kňazi. V Novosedlíkovej vizitácii je vedený ako farár v Čadci. Opäť zavládli premeny viery, lebo o dva roky 1676 je v Čadci opäť evanjelický kazateľ. Meno je neznáme. Asi tu nebol nadlho, lebo zemepánska rodina Esterházy katolizovala a kde mala patronát, všade dosadila katolíckeho duchovného. Tak bolo aj v Čadci. Tak sa aj stalo, že luteránsky kazateľ musel opustiť Čadcu. Údajne sa uchýlil na druhý breh Kysuce na "pľac", zvaný dodnes U Capka.
Stalo sa to 16. apríla 1676. V ten istý deň bol za čadčianskeho farára uvedený Ján Ribársky a začal spravovať túto farnosť. Od tých čias mala Čadca stálych duchovných vo funkcii .

 

Farský kostol v Čadci

V minulosti si ľudia stavali kostoly na vyvýšených miestach, aby ich bolo z každej strany vidno. Ani náš kostol nebol výnimkou. No kostol nemal od svojho začiatku takú podobu, akú ma dnes. Pôvodne mala Čadca malý, chudobný drevený kostolík, ktorý si veriaci postavili r. 1674. Bol veľmi jednoduchý, vyzdobený rozličnými sochami, na oltárnom obraze bolo znázornené Narodenie P. Ježiša. Keďže ľudí pribúdalo a pôvodný kostolík nestačil, v r. 1734 na jeho mieste bol postavený nový murovaný kostol, zasvätený sv. apoštolovi Bartolomejovi. Bol postavený z milodarov miestnych veriacich a za výdatnej pomoci P. Jankoviča.
V rokoch 1766, 1798 a 1828 boli v Čadci biskupské vizitácie, každá zanechala opis kostola. Prvé dve sú dosť ťažko prístupné. Najprístupnejšia je z roku 1828. Kostol si však zachoval základné údaje, ako dĺžka 38 m, šírka 16 m. Veža má výšku asi 36 m. Kostol bol stavaný v duchu doby, t.j. v barokovom slohu. Najlepšie to vidno na hlavnom oltári, ktorý pochádza z roku 1762. Uprostred sa nachádza oltárny obraz ku cti sv. Bartolomeja, ktorý je patrónom farnosti i mesta. 

 

O farnosti

Od 1. júla 1999 je mesto Čadca rozdelené na dve farnosti:
- farnosť sv. Bartolomeja Čadca – mesto /cca. 15 000 obyvateľov, z toho 13 800 katolíkov/
- farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca – Kýčerka /cca. 11 000 obyvateľov, z toho 10 200 katolíkov/.

Od 1. júla 2011 sa z farnosti osamostatnila miestna časť Milošová, kde bola zriadená nová farnosť Čadca - Milošová.
Farnosť sv. Bartolomeja, Čadca – mesto je veľmi rozsiahla, skladá sa z častí Horelica, Bukov, Drahošanka, Podzávoz,  Čadečka, sídlisko Žarec a  mesto – centrum, Rieka, Vojty, Kýčera. Vo farnosti pôsobia štyria kňazi /jeden správca a dvaja kapláni a pomocný duchovný na dôchodku/, pod farnosť spadá farský kostol sv. Bartolomeja, kostol Božského Srdca Ježišovho v Čadečke,  Horelica – „stará škola“ v ktorých sa slúžia pravidelné sväté omše. Farnosť má v správe aj tri domovy dôchodcov – Horelica, Žarec a na Hviezdoslavovej ulici – v ktorých sa taktiež slúžia sv. omše.

 

Kaplnky

Na území mesta je 12 murovaných kaplniek, v ktorých sa príležitostne ročne konajú sv. omše.
Bukov
Kaplnku svätej Anny na začiatku osady Bukov, postavila rodina Latkovcov na začiatku minulého storočia pri tamojšom prameni vody.
Horelica
Na Horelici je kaplnka z roku 1894 a jej staviteľom bol Ján Sventek.
Husárik
Známi sú aj stavitelia prícestných kaplniek. Poľnú kaplnku Panny Márie na Husáriku vraj postavili robotníci, ktorí pracovali na stavbe železnice. Pri kaplnke je liatinový kríž, ktorý má na podstavci dátum 1865.
Žarec
Kaplna nachádazjúca sa v strede sídliska Žarec pri základnej škole (pôvodne na tamojšom holom vrchu).

Drahošanka
Lurdská kaplnka (kamenná modlitebňa) so zdrojom pramenitej vody je na osade Drahošanka.

Horelica u Veščary
Zdravá pramenitá voda bola podnetom k postaveniu kaplnky aj na osade Veščary patriacej do miestnej časti Horelica.
Podzávoz
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v miestnej časti Podzávoz, v osade u Tomali.
Pôvodná kaplnka pri prameni vody bola posvätená v roku 1908, v roku 1950 ju prebudoval
obyvateľ spomenutej osady František Minárik. V roku 1996 bola pri chodníku ku kaplnke
vybudovaná krížová cesta, ktorú postavil Štefan Pohančeník. 
Pri viacerých výveroch prameňov sú postavené poľné kríže. Nájdeme ho napríklad pri osade U Juroši, ale aj na Rázusovej ulici priamo v meste. Ďalšie poľné kríže sú roztrúsené po chotári mesta pri krížnych cestách, na významných zemepisných bodoch alebo niekde aj na mieste niekdajšej tragédie, pri ktorej zahynul človek. Všetky kaplnky a poľné kríže sú dobre udržiavané a počas roka ozdobované kvetmi. Tieto náboženské symboly sú svedectvom prirodzenej zbožnosti obyvateľov miestnych častí a osád, tvoriacich cirkevnú obec Čadca.
Kostol Čadečka
V miestnej časti Čadečka v osade U Králi je to svojpomocne vybudovaný kostol, ktorý je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.

Zdroj: www.cadca.fara.sk/

 

Bukov kaplnka

Čadečka kostol

Drahošanka lurdská kaplnka

Horelica kaplnka

Husárik kaplnka

U Veščary kaplnka

Kaplnka na Žarci

Hodnotiť článok: 
No votes yet