Expedícia Lada svetom sa rozhodla na na dvoch žiguliach zdolať aj legendárnu Karakoram High Way

Ani tento rok nie je výnimkou a v rámci známej cestovateľskej expedície Lada svetom (s Vasiľom aj na koniec sveta) v sobotu 1. júla vyrazila partička chalanov (tento rok ich je celkovo šesť) na dvojmesačnú cestu po krajinách, ktoré sa nenachádzajú medzi bežnými cestovateľskými  destináciami. O plánoch aj neplánoch, o tom ako sa zrodila a organizovala táto zatiaľ najdlhšia cesta okolo „štvrť“ sveta, sme sa tesne pred odchodom rozprávali s dvoma hlavnými aktérmi - Matejom Fabšíkom a Mariánom Grofčíkom, ktorí majú celý tento neskutočný výlet „na svedomí“. A aby sme nezabudli, chalani sa tento rok rozhodli pre viacero inovácií (pretože všetko treba inovovať), to znamená, že počas celej cesty budú môcť fanúšikovia sledovať ich každodenné napredovanie k stanovenému cieľu na stránke  ladasvetom.sk, kde bude aj GPS tracking, a tiež na FB profile facebook.com/ladasvetom. Okrem toho bude možné na nete sledovať aj zaujímavosti z cesty, napríklad na webovej adrese ladasvetom.sk/600-km-do-faba/ bude Fabo (Matej Fabšík) zverejňovať výsledky svojho osobného výskumu, v rámci ktorého každý deň v rôznych klimatických podmienkach a na rôznom, povedzme povrchu, zabehne 10 km (vraj bude normálne bežať vedľa auta). Tak a teraz sľúbený rozhovor.

Aké je tohtoročné trasovanie dobrodružnej cestovateľskej  odysei na legendárnom dopravnom prostriedku ruskej výroby?
Fabo:  Vyrážame 1. júla a ideme cez Ukrajinu, Rusko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan, dlhý úsek cesty pôjdeme po afganistanskej hranici...
To znie dosť nebezpečne...
Fabo: Tak áno, je to dosť nebezpečné, ale bude to v pohode, Afganistan budeme mať cez rieku, teda do Afganistanu nepôjdeme, budeme sa naň len dívať. Potom pôjdeme do Kirgistanu, z Kirgistanu do Číny, z Číny do Pakistanu cez Karakoram Highway  a cez pohorie Karakoram (druhé najväčšie pohorie na svete), kde sa nachádza viacero „osemtisícoviek“. Popod „osemtisícovky“ prídeme na juh Pakistanu, tam prejdeme jediným možným hraničným priechodom do Indie, vrátime sa naspäť pod „osemtisícovky“ do Kašmíru a Ladaku, ktoré patria medzi klimaticky suchšie časti trasy, ale hornaté. Cez hory naspäť zostúpime do nížiny ku hlavnému mestu Dilí, kde bude práve obdobie dažďov a z hlavného mesta sa pôjdeme pozrieť pozdĺž celou dĺžkou Nepálu (pozdĺž celým Nepálom) popod „osemtisívcovky“ a vrátime sa naspäť do Indie, ďalej navštívime najdaždivejšie miesto na svete Cherrapunji . Zabudol som povedať, že v Kašmíre pôjdeme cez najvyššie položené miesto na svete, kadiaľ sa dá ísť autom. Tu si vytvoríme taký svoj svetový rekord v jazde do výšky.

Karakoram HighWay nie sú to také tie cesty, kde stačí malá nepozornosť a auto skončí na dne hlbokej rokliny?
Fabo: Áno, áno.
Junior: Áno, to sú presne tie cesty z videí, ktoré nesú názov „10 najhorších ciest na svete“ a toto je jedna z nich.

Takže ak šťastne prejdete cez Karakoram Highway vaša cesta bude pokračovať cez?
Keď sa vrátime z toho najvyššie položeného miesta, kadiaľ sa dá ísť autom, tak pôjdeme na najdaždivejšie miesto na svete, odtiaľ pôjdeme do Barmy, čo je veľmi uzavretá krajina s vojenským režimom, kde chodí málo cestovateľov a už vôbec nie s autom. Z Barmy pôjdeme do Thajska, potom do Laosu, kde to všetko svojim spôsobom necháme a odletíme domov.

To akože tie autá tam necháte?
Fabo: Áno.

Navždy?
Fabo: Áno, navždy. Nájdeme niekoho u koho ich necháme na záhrade...
Junior: Chceli by sme nájsť niekoho u koho ich necháme, ale ak nenájdeme tak ich tam len tak necháme.

Koľko bude trvať celá táto expedícia?
Junior: Toto celé, čo Maťo popísal za štyri minúty bude trvať dva mesiace.

A to vám dajú toľko voľna v práci?
Junior: Nóó, nie. Ja som napríklad už od začiatku júna nezamestnaný, ale keď sa vrátime z expedície tak sa opäť zamestnáme, čiže nezamestnaní sme vyslovene kvôli tomuto dobrodružstvu.

Hovoríte, že Barma je krajina s prísnym vojenským režimom. A to vás tu len tak pustia?
Fabo: Pustia, ale bude to stáť veľmi veľa peňazí, čiže 4-tisíc eur za to, že tam budeme môcť prísť.

Koľko peňazí   bude stáť celá dvojmesačná cesta?
Junior: Celý rozpočet je asi 25 až 30-tisíc, z toho 10 až 12-tisíc tvoria poplatky za víza a vstup do krajín. Napríklad za Čínu platíme 3000 eur za Barmu platíme 3700 eur a za vstup do Thajska platíme približne 1300 eur, platíme za to, že tam môžeme vojsť autom a potom si ešte každý kupuje víza, ktoré pre všetkých stoja približne 3500 eur. Ďalej sú v tejto sume započítané letenky na spiatočnú cestu a tak ďalej.

Ako dlho plánujete a vybavujete všetko čo je potrebné k tomuto „výletu“?
Fabo: Viac ako pol roka.
Junior: Začali sme v decembri, kedy sme si stanovili takú približnú trasu a približný rozpočet a niekedy vo februári alebo v marci sme začali vybavovať víza, keď už sme vedeli kde a kedy chceme vojsť (do akej krajiny, štátu), pretože tie sa musia vybavovať na pevné dátumy, čiže už sme museli vedieť presnú trasu.

Od koho ide prvotný nápad na expedíciu?
Fabo: Prvotný nápad ide  odo mňa, lebo nakreslím trasu.

A ako sa z dvoch, povedzme stálych, členov expedície nazbiera šesť?
Fabo: Uvažujeme podľa charakteru trasy a podľa dĺžky a podľa finančných možností, kto by s nami mohol ísť, koľko by sa nám podarilo zohnať peňazí a možno aký to bude mať vplyv na zľavách, na sponzorskom a aký to bude mať celkový dopad na nás, no a potom kto môže a má chuť. Sondujeme medzi kamošmi na internete.
Junior: Ale dať do kopy  šesť ľudí tento rok bolo ťažké. Na tejto ceste nás bude päť, ktorí prejdeme celú trasu a potom sú medzi nami ešte dvaja členovia, ktorí sa približne v strede trasy prestriedajú. Čiže v určitom bode jeden odletí domov a druhý priletí a bude s nami pokračovať. Najväčší problém s expedíciou na strane členov je čas. V podstate z nás, čo budeme cestovať bude zamestnaný iba jeden a to náš kameraman, ale on bude zamestnaný tým, že ide.

Dievčatá neberiete?
Fabo: Nie. Konkrétne aj preto, lebo by nedostali víza do Pakistanu a Pakistan je krajina, ktorá sa na našej trase obísť nedá, ale aj z iných dôvodov.

A iný dôvod?
Junior: Psychologický.

Kde spíte, v stanoch?
Fabo: Niekedy spávame iba tak vedľa auta, keď je také bezzrážkové počasie alebo spávame iba v tom vnútri toho stanu kvôli hmyzu a keď prší tak samozrejme aj stan a niekedy aj niečo také ako hotel alebo provizórna ubytovňa, lebo v niektorých krajinách buď nie je možnosť spať vonku, lebo je tam džungľa, alebo niečo také, alebo sú tam také striktné pravidlá, že sa nemôže spať vonku. Tento rok nás to čaká v podobnom štýle. Najskôr pôjdeme cez púšte, tam budeme spať vonku, napríklad v Rusku aj niekde v kukurici, potom v Kazachstane, tam budeme tiež spať vonku, neskôr v v horách budeme spať asi v stane kvôli zime, no a potom v Číne budeme spať v hoteli, ten už máme aj predplatený, lebo tam je také vládne nariadenie. V Pakistane budeme musieť spať u nejakých domácich alebo nejakým takým spôsobom, pretože tam to bude náročné. Pakistan je tuším šiesta najľudnatejšia krajina na svete a tam je strašne obrovská hustota obyvateľstva podobne ako na juhu Indie, v Landaku by to malo byť O.K. a potom aj v Kašmíre, pretože to je riedko osídlená oblasť, len neviem ako budeme zvládať výšku lebo tam sa budeme pohybovať vo výške okolo 5000 metrov nad morom, čiže budeme mať asi aj také tie výškové choroby, tu budeme musieť spať tiež asi niekde u domácich. V Indii pôjdeme cez veľmi husto obývané oblasti, čiže tam budeme musieť využívať niečo ako guest house, tam nebude veľa možností spať pod stanom, ale budeme sa snažiť. V Barme musíme tiež spať niekde, kde to odporúča vláda. Počítam, že tento rok tak polku nocí strávime  niekde pod strechou alebo v stane u niekoho na záhrade, alebo teda na nejakom chránenom mieste, povedzme, u niekoho za plotom.

Čo vás láka na týchto expedíciách, respektíve prečo práve takéto cestovanie?
Fabo: Hľadáme sami seba .
Junior: Lebo je to strašná sranda . Je to tiež obrovská životná skúsenosť. Napríklad kedysi sme si mysleli, že máme hranice, čo ešte môžeme a čo už nie je. Teraz tie hranice stále posúvame a čím ďalej je to väčšia sranda . Už vieme čo, kde, ako budeme pašovať a tak .

Také krajiny ako USA a podobne vás nelákajú?
Fabo: No nie, lebo ten západný svet je taký strašne zmapovaný a už to nie je ničím výnimočné a človek predpokladá čo môže vidieť, zažiť. A naopak na týchto našich cestách, do týchto krajín ani nevieme čo nás čaká, sú to nezmapované krajiny, plné prekvapení. Sú z nich určite pútavejšie zážitky ako z klasických destinácii.

Počas tejto cesty vás bude možné aj sledovať, teda priebeh cesty bude nejakým spôsobom priebežne dostupný  aj pre vašich fanúšikov...
Junior: Na stránke budeme mať GPS tracking, kde budeme dávať fotky a komentáre, budeme to mať aj na webe ladasvetom.sk alebo na FB stránke facebook.com/ladasvetom, potom budeme písať blogy, spoluprácu máme dohodnutú aj s denníkom N, kde máme stránku na ich stránke a oni budú dávať tie naše blogy aj na ich hlavný web.
Fabo: Toto bude také interaktívne sledovanie a potom budeme mať niečo ako súťaže, napríklad veľmi veľa ľudí zaujímalo ako človek na takej ceste chudne, tak sa budeme pre tých ľudí každé ráno vážiť, aby videli ako sa nám vyvíja telesná hmotnosť každého jedného z nás, čiže, keď bude mať niekto nejaké žalúdočné problémy ako schudne štyri kila za dva dni. Alebo napríklad ja som si navrhol, že zabehnem každý deň desať kilometrov a bude jedno či budem bežať na púšti alebo v horách, jednoducho chcem zmapovať ako sa kde behá, aké sú podmienky v rôznych nadmorských výškach alebo v rôznych klimatických podmienkach. Plán je taký, že sa budeme zo všetkých síl snažiť počas cesty udržiavať tu aktivitu aj na našej web stránke aj na FB stránke.

Aj iní členovia posádky majú nejaké osobné aktivity?
Fabo: Tak napríklad Junior si bude robiť veľa poznámok potrebných pre napísanie knihy.
Junior: Teraz budem veľa používať „komp“. Čiže to cestovanie je na jednej strane taká sranda, ale potom je to aj práca, pretože napríklad, keďže Michal bude celé dni točiť, tak večer budeme musieť obidvaja zapnúť počítače, on bude triediť materiál, poznámkovať a kopírovať a ja budem písať knihu a niekto iný musí opraviť auto, aby som to nemusel byť ja.

Veď auto alebo konkrétne teraz autá neopravujete, hovorili ste, že jediné, čo na opravu používate je drôt...
Junior: V minulosti to tak bolo. Mali sme plné auto súčiastok a nevedeli sme ich použiť. Naše opravy boli vysoko improvizačné. Teraz, ale ide s nami niekto, kto vie auto opraviť.
Fabo: Alebo sa aspoň tvári, že ho vie opraviť.

Budete aj komunikovať s ľuďmi, čiže odpovedať na komentáre na Facebooku a tak?
Fabo: Pokiaľ to bude možné tak áno, čiže podľa dostupnosti internetu, času a podobne.

Ako sa budete stravovať?
Fabo: Lokálna strava, pretože na dva mesiace sa nedá z domu dopredu zobrať takmer nič, takže budeme mať na začiatok iba niekoľko zásob na prvých pár dní, ale v Rusku sú lacné konzervy, takže si nakúpime pol kufra . A potom normálne aj strava na ulici a tak, veľa pikantného, aby sme naše organizmy vydezinfikovali. V Pakistane sa napríklad teším na ovocie.
Junior: Ovocie jeme inak stále, napríklad Irán sme prežili na melónoch.

Máte nejaké záchytné body, v ktorých sa môžete na niečo tešiť, niečo ako také „ťahúne“, že už konečne budeme tam a tam?
Fabo: Ale, áno. Napríklad chalanom rozprávam, že v Indii už bude super, lebo je tam vlhko a tam už bude dostupné napríklad ananás, mango  a podobne. Pretože máme odskúšané z Afriky, že je najlepšie počas dňa stravovať sa ovocím a potom na večer si dať nejakú mäsovú konzervu.

Keď sa vrátite z takejto cesty, nehovoríte si, že už nikdy viac.
Fabo: Nie, nie. Väčšinou prvé týždne riešime, že už sme doma a až potom neskôr začneme rozmýšľať, že kde by sme mohli ísť na budúce.
Junior: Riešime skôr aklimatizáciu na domáce podmienky. Napríklad minulý rok, keď sme sa vrátili z Mongolska, tak sme o šiestej ráno pristáli na letisku vo Viedni a Matej išiel na deviatu do práce. Ja som išiel do práce na druhý deň. Tá aklimatizácia je naozaj ťažká a teraz po dvoch mesiacoch to bude extrém, pretože počas tých dvoch mesiacoch na cestách, kedy sa stále presúvame z miesta na miesto, ten čas beží veľmi rýchlo a keď sa vrátime domov, človek je odrazu strašne spomalený.
Fabo: A v tom sme proste iní. Pretože my túto cestu máme naplánovanú vopred a cestovatelia, ktorí toto chodia na džípoch a podobne, robia takéto cestovanie napríklad pol roka a my dva mesiace.  Pretože oni prídu do nejakej krajiny, tam si vybavia víza do ďalšej krajiny a tak. My toto všetko už máme vybavené, aby sme mohli ísť na jednu šupu a ostatní cestovatelia sú úplne zaskočení z toho, že  to chceme stihnúť za dva mesiace.
Junior: Ostatní členovia z cestovateľskej skupiny, v ktorej sme aj my, nám povedali, že sme sa zbláznili, keď to chceme dať za dva mesiace.

Aj minulý rok ste tiež nechali  auto, teda „vasiľa“ niekde v cudzej krajine niekde na záhrade?
Junior: Nie, boli sme dohodnutí s inými Slovákmi, ktorí tam prišli lietadlom a zobrali naše auto domov.

Aká je základná výbava jedného člena na túto cestu?
Junior: Čelovka. Oblečenie, ale nie moc.
Fabo: Bunda a topánky, také trochu vyššie, pretože sa budeme pohybovať aj vysoko v horách, spacák, karimatka, aspoň zo tri krátke tričká, potom lekárnička alebo teda aj očkovania sú dôležité, čiže včasná zdravotná príprava.

Môžu sa lieky prevážať cez hranice?
Fabo: V týchto krajinách to nie je až taký problém.
Junior: Vysvetlím, ako vyzerá taká hranica v týchto krajinách. Tak napríklad v Afrike to bolo natiahnuté lano medzi dvoma krajinami. Čiže tie kontroly sú zväčša iba o tom, teda neviem ako to bude v týchto krajinách, že sa snažia vytiahnuť peniaze z turistov.

Už máte v pláne aj niečo ďalšie na budúci rok?
Fabo: To nie,  riešime skôr také veci ako budeme písať  knihu ako vznikne film alebo nejaký videomateriál a tak.

Kto píše knihu?
Junior: Ja, ale Matej mi to rediguje, najmä názvy, pretože ja si pamätám miesta ako to tam vyzeralo, ale nie názvy, tak, aby som tam nepopísal hlúposti .

Kto šoféruje, striedate sa všetci?
Junior: Striedame sa všetci. Teraz, keďže nás bude viac mohlo by to byť aj menej náročné ako minulý rok, keď sme boli traja. Vtedy sme napríklad prešli 6000 km non-stop, čiže sme išli 22 hodín denne, s tým, že jeden šoféroval, druhý dohliadal na cestu  a tretí spal.

Máte naplánované koľko kilometrov prejdete každý deň?
Fabo: Je to individuálne a záleží to od terénu. Napríklad úvod bude rýchly, prejdeme veľa kilometrov za jeden deň, v podstate máme v pláne prejsť asi 4000 kilometrov za päť dní, čo je ultra rýchlo, ale máme tu naplánované nejaké miesta, ktoré chceme navštíviť, napríklad vyschnuté jazero Aral, kde vidieť aj vraky lodí, potom ruský kozmodrom Bajkonur, potom si chceme v Rusku nakúpiť dostatok náhradných dielov, lebo tam je to za pár šupiek, a potom  v horách a vysokých nadmorských výškach sa na naša cesta spomalí.

Akými jazykmi sa budete dorozumievať?
Junior: Anglicky, simulovanou ruštinou a potom rukami a nohami.

Nejaká zaujímavosť na záver?
Junior: Matej mi nechcel dovoliť zobrať si so sebou telku, ale nakoniec som ho ukecal a možem ju mať na streche. Okrem toho berieme elektrickú gitaru a kombo, akurát nikto z nás nevie hrať. No a samozrejme berieme lyže, pretože v Afrike sa veľmi osvedčili, keď sme s nimi lyžovali pieskove duny. Škoda len, že tento rok nebudú pieskové duny .

A na čo vám bude telka?
Junior: Možno v Indii sa na ňu bude dať niečo chytiť.

Petronela Hercová snímky archív -mf, -mg-, autorka

Hodnotiť článok: 
No votes yet