Láska k folklóru by bola, ale spoločenské a ekonomické podmienky sú vražedné…

Chybová správa

  • Notice: Undefined index: taxonomy_term v similarterms_taxonomy_node_get_terms() (riadok 518 z /nfsmnt/hosting1_1/8/d/8d1eae21-8f25-42f7-83cb-216c3dadfd34/kysuckyvecernik.sk/web/sites/all/modules/similarterms/similarterms.module).
  • Notice: Undefined offset: 0 v similarterms_list() (riadok 221 z /nfsmnt/hosting1_1/8/d/8d1eae21-8f25-42f7-83cb-216c3dadfd34/kysuckyvecernik.sk/web/sites/all/modules/similarterms/similarterms.module).
  • Notice: Undefined offset: 1 v similarterms_list() (riadok 222 z /nfsmnt/hosting1_1/8/d/8d1eae21-8f25-42f7-83cb-216c3dadfd34/kysuckyvecernik.sk/web/sites/all/modules/similarterms/similarterms.module).

V roku 1972 založili spoločne vo Vysokej nad Kysucou – Hornom Kelčove Detský folklórny súbor Kelčovan, ktorý významnou mierou prispel k zviditeľneniu Kysúc a Slovenska v zahraničí. Pod ich vedením sa Kelčovan vypracoval medzi vrcholné folklórne súbory na Slovensku, stal sa viacnásobným laureátom národných súťažných prehliadok, uskutočnil stovky vystúpení na prestížnych domácich a zahraničných festivaloch.
 

Priezvisko Kužmovci je neodmysliteľnou súčasťou detského Folklórneho súboru Kelčovan, v tejto oblasti pôsobíte niekoľko desiatok rokov. Kedy ste začali vnímať folklór a uvažovať nad svojou aktívnou účasťou v ňom?

Folklór je „dimenzia“, ktorá neznáša šablonovitosť, neznáša formálnosť a fabulárnosť.

Ba vonkoncom už vôbec neznáša ohraničenosť v čase, moment vzniku, ba ani tak často proklamovaný bod, od ktorého sa odvíja naša účasť v ňom. Folklór bol a doposiaľ je súčasťou nášho ega, racia i senzu.

Ak by tak nebolo, už dávno by sme neboli akoby jeho súčasťou. On je v nás a my sme v ňom – mysľou, srdcom i invenciou. Je to jav, ktorý možno nazvať paralelizmom človeka a prírody, t. j. vzťah človeka k prírode a naopak, jej pôsobenie na človeka. Jednoducho, je to sila, ktorá v nás vytvárala a doposiaľ vytvára predpoklady (schopnosti) na tvorivé aktivity.

Summa summarum človek, ktorý je dieťaťom prírody (Čierne – Vysoká nad Kysucou), sa vo veci folklóru nemôže „rámcovať“ (identifikovať) v čase a priestore.
 

Aké boli začiatky FS Kelčovan? Išlo o spoločnú myšlienku?

Z vyššie uvedeného vyplýva skutočnosť, že každý z nás bol a doposiaľ je autonómnou integritou. Povedané inými slovami, každý z nás bol stvorený a žil v inom prostredí. Vieme však, že spolu s výchovou a vzdelaním vie prostredie mimoriadne profilovať osobnosť každého človeka. V našom prípade (myslíme si neskromne) akoby sa spojili všetky tieto tri atribúty našej osobnostnej profilácie, ktoré výrazne poznamenali náš vzťah k hodnotám, ktoré obklopovali (našťastie) kolísku našich životov. Ak naše rodinné, teda aj osobnostné profilovanie malo determinant v analogických hodnotových súvislostiach (krásne prírodné a rodinné prostredie, vzácni rodičia a učitelia, vzdelanie...), potom sa nemôžeme čudovať, že sme sa našli ako manželia, ako pedagógovia, ako aktivisti v kultúre, ako... No, práve; ako „stvoritelia“ DFS Kelčovan. Ale pozor! Umenie tvoriť a vytvárať hodnoty nie sú prístupné každému – nepripravenému. Reminiscencie (návraty do detských a mládežníckych čias) nám pripomínajú objektívnu pravdu. Bez aktivít už v detskom a mládežníckom veku, bez iniciatív v pracovnom nasadení, bez spoločensko‑kultúrnych aktivít, bez túžby odovzdať „nami nažité hodnoty“ iným, bez celoživotného vzdelávania ťažko by sme „porodili“ naše milované dieťa DFS Kelčovan. Skutočne, každé naše dielo, každá naša práca je determinovaná kvalitou našej osobnosti. Bez toho, aby sme ako deti nerecitovali, nehrali divadlá (aj s učiteľmi), bez nášho účinkovania a pôsobenia v rôznych súboroch a kolektívoch (dychovka, popová hudba, komorná hudba, MSZ Kysuca, FS Kysučan, členstvo v divadelnom súbore J. Palárika, atď., atď.) nenašli by sme spoločnú myšlienku (spoločnú chuť) vytvoriť na osadovej škole vo Vysokej-Hornom Kelčove súbor, ktorý sa ako víťaz Svetových folklórnych hier (Francúzsko – Matha, 1981), ako aj mnohonásobný víťaz celoštátnych prehliadok a súťaží, stal výnimočným reprezentantom ľudovej kultúry nielen nás Kysučanov, ale aj celého Slovenska. „Spoločná myšlienka“ je teda produktom nesmierneho úsilia o nadobudnutie potreby byť v epicentre všetkej tej krásy, ktorá sprevádza človeka na ceste za poznaním, vlastne na ceste celým životom. A aké boli začiatky? Krásne! Veď krása sa rodí prácou – ušľachtilými skutkami – nech je akokoľvek ťažká a akokoľvek nedocenená.
 

Ste manželia, spolu ste pracovali v zamestnaní, spoločne sa angažujete aj vo FS, dokonca ste obaja boli členmi zmiešaného speváckeho zboru Kysuca a iných súborov. Nevadí vám niekedy neustála prítomnosť toho druhého?

Akceptovaná prítomnosť toho druhého je podmienená predovšetkým etickou a estetickou, najmä však takmer totožnou hodnotovou štruktúrou proťajška. Vieme ale, že k dotyku dokonalých hodnotových štruktúr sa nikdy „neprepracujeme“. Preto úsilie každého z nás musí smerovať k „majáku“ pravdy, ktorý nám svojou „osvietenou“ pravdou určuje azimut našich záujmov a vzťahov. Kde hľadať zázračný „maják pravdy?“ Predsa on je v každom z nás! Neomylne nás vedie cez rozbúrené moria a oceány vzťahov, lások a priateľstiev, vedie nás k poznaniu jeden-druhého. Menuje sa to vraj láska. Láska?! Hoci je dcérou sentimentu, zároveň je aj dcérou racia. Keď sa tieto dve protirečivé hodnoty človeka prepoja toleranciou, obetavosťou, vzájomnou úctou a rešpektovaním osobitostí toho druhého, dôjde k neuveriteľnému javu. Dôjde k snahe ku spoločnému riešeniu životných situácií, akými sú práca, športové a kultúrne záujmy… milovanie. Potom neustála prítomnosť toho druhého je viac-menej potvrdením vyššie uvedeného. Človek sa teší z každej, i tej najmenšej šance byť pri tom druhom vo všetkom. Napokon, viac sŕdc, viac hláv, viac rúk - znásobujú kvalitu východísk a rezultátov.
 

Súbor Kelčovan sa zapísal do povedomia kultúrnej verejnosti niekoľkokrát. Očakávali ste to pri jeho založení?

„Založením“ súboru, vlastne pri akejkoľvek činnosti, sa nesmieme nechať zmiasť predstavou o úspechoch. Život predsa nie je len o úspechoch. Sú to víťazstvá, ale aj prehry, radosť i bolesť, oddych aj „lopota“. Vystúpenia na dedinách, mestách, ale aj na svetových pódiách. Ruky vám podávajú predsedovia vlád, prezidenti, ale aj prostí ľudia z osád, ľudia spoza stroja, roľník, robotník, každý, kto si vás váži a uznáva vašu prácu. A práve pri stretnutiach s prostými ľuďmi tam, v horách a osadách, sme zbohatli duchovnou silou – silou umu prekonávať sa a nevzdávať sa. Objavili sme nesmierny zdroj duchovnej sily človeka, ktorý riešiac každodenné útrapy života vedel nájsť cestu ku kráse, ktorá ho v každom okamihu jeho bytia podopierala svojou vznešenosťou. Miesta pre „chichotavé“ úspechy v takomto prostredí nemajú žiadnu cenu. Lebo človek sa naučil tešiť každému drobnému počinu, umocňujúcemu jeho svetonázor. Človek nemá cenu tým, že sa pýši úspechmi, ale tým, že ich vie prekonávať. Týmto poznaním sme sa riadili a riadime doposiaľ.
 

Čo je vaším zdrojom motivácie pri zostavovaní repertoáru jednotlivých programov vystúpení?

Pre naše snaženie bol a je zdroj motivácie takmer vždy viditeľným, ba priam hmatateľným precedensom. Bol, takpovediac, hmotným stretom našej účasti na živote kysuckého človeka, niekde na kopaniciach alebo v osadách a dedinách, v celej jeho historickej a existenčnej diaspore pobytu niekde..., vlastne tam – na Kysuciach. Hľadať zdroj inšpirácie pre pohnútky v akejkoľvek tvorivej súvislosti môže len ten, kto je sám inšpirátorom. Lebo bez „zrkadla“ odrážajúceho nám reálnu skutočnosť historických súvislostí, ekonomicko-mocenských a z toho vyplývajúcich sociálnych javov (začlenenie človeka do procesu deľby práce a sociálno-kultúrnych procesov) naše ego by nikdy nebolo schopné pochopiť súvislosti. Ony súvislosti významnou mierou odpovedajú na naše otázky; kto sme, odkiaľ sme prišli, čím sme sa prezentovali v každodennom kolotoči úsilia o prežitie, akou mierou prispeli k vytvoreniu existujúcej platformy, na ktorej pozadí sa odohrali a doposiaľ odohrávajú nenapodobiteľné úkazy „kultúrnych žiar“ (nie polárnych), ktoré silou svojej kultúrnej príťažlivosti dokázali a doposiaľ dokazujú udivovať svet. Pri drobnohľadovom pohľade na „súvislosti“ vôkol nás, akoby sme sa sami stali súčasťou „dejinných“ súvislostí na Kysuciach, akoby sme do dôsledkov žili životom našich predkov. Keďže v nás pulzujú sentencie „dávnych liet“, nemusíme sa krvopotne snažiť o hľadanie motivácie k stvárneniu minulého. Náš repertoár je teda dychom našich predkov a ich života. Preto bol a doposiaľ je DFS Kelčovan pýchou Kysúc, bez toho ,či to uznajú niekde v Bratislave alebo Košiciach… Vždy, keď sa DFS Kelčovan prezentuje svojím programom, cítime sa aj my v úzadí ako účastníci tém, ktoré sa odvíjajú na pozadí osudov Kysučanov. Preto si namýšľame, že sme na javisko priniesli nielen srdce našich predkov, ale aj naše srdcia, pulzujúce rytmom dávnych čias. Áno, zdroj motivácie musí sídliť v nás!
 

Pri vystúpeniach ste iste zažili veľa humorných situácií. Spomeniete si na niektorú?

Po 2-dňovom cestovaní starou Európou, po trase: Vysoká – Horný Kelčov – Nemecko (SRN), až k prístavnému mestu na Baltiku; Sasnitz, „nalodili“ sme sa na „trajler“, ktorý nás nasmeroval do prístavu Trelleborg vo Švédsku. Oddiaľ smerom na hlavné mesto Nórska Oslo, kde mal DFS Kelčovan ako jediný (23 súborov z celého sveta – aj dospelé), otvárať Svetové múzeum detských výtvarných prác. Keď sme sa po tme blížili k prístavu, zrazu vbehol do kajuty vedenia vydesený malý Peťo Polák, vraj: „Ľudia, ľudia, veď u nás je krásne počasie a tu sme už na severe, pri polárnom kruhu, už sneží...“ Vyleteli sme na palubu, reku, kde sa tu nachádza sneh a Severný pól…?! „Hen, hen!“ – opäť zreval Peťo, ukazujúc na biele body, vznášajúce sa nad nami. Popadali sme od smiechu. Nad hlavami nám v akrobatických kotrmelcoch plachtili čajky – chichotávky. Po snehu ani stopy.

Po svetovom víťazstve vo Francúzsku, v Mathe, za odmenu nás zobrali na loď. Pri plavbe Atlantikom sa ozvalo: „Chcel som ísť vláčikom na výlet do Modry...“
V tom čase to bola najväčšia „bomba“ Elánu. Vtedy nás napadlo, že ten modrý vláčik naozaj mohol byť až v Modre, hoci tam železničné spojenie neexistuje. Veď aj my sme boli v takom fatasknom „vláčiku,“ na Atlantiku.
 

Je ťažké v dnešnej dobe viesť detský folklórny súbor?

My, Kužmovci, nerozlišujeme doby: prajné – neprajné. Rozlišujeme len dobu tvorivú a netvorivú. Dobu, keď erudovaný človek môže, ba priam musí odovzdať všetko to, čo nažil, k čomu sa dopracoval a čo považuje za posolstvo generáciám, bez ohľadu na spoločenské uznanie, prípadne, bez ohľadu na bolestivé intrigy v pozadí... Kto s nami žil a spolupracoval vie, koľko bolo treba obetavosti, vlastných finančných nákladov, duševných a fyzických síl, aby mohol DFS Kelčovan prezentovať a vstrebávať naše poznatky o ľudovej kultúre Kysúc. Traduje sa, že sme takmer celý produktívny život strávili na kolesách (v autobusoch). Doposiaľ nevieme, či bolo správne vláčiť so sebou aj naše 5-, 6-, 7- a 12-ročné deti. Máme ale radosť, že sa z nich stali ľudia, ktorí nemajú problém zorientovať sa vo všetkých „svetových stranách“. Na dôvažok, príchod demokracie bol pre nich prirodzeným – historicky zdôvodneným procesom, ako pre mnohých, ktorí nás nasledovali po cestách Európy a Ázie.
 

Máte nenaplnený folklórny sen?

Sen je z kategórie „fantasknej“. Vždy, keď sme nevedeli naplniť reálie, utekali sme k snom. V skutočnosti, naše životy, to je jeden krásny súvislý sen. Takmer všetko, čo sme si vysnívali, splnilo sa. Snívali sme nezištne, bez pátosu, bez škrupuli, do ktorých sa spravidla odieva ješitnosť a karierizmus. Kriticky sme zhodnotili naše „dimenzie“, ktoré limitovali naše snaženie. Vďaka Bohu, pánbožko nás obdaril…

Nuž, zhodnotili sme to, čo nám Najvyšší nadelil. Máme však ešte jeden nedosnívaný sen. Ak Boh dá a prajní ľudia s ním, podarí sa nám splniť aj ten. T. j. zachovať pre ďalšie generácie všetky možné kysucké klenoty ľudovej kultúry, ktoré sme svojimi „archeologickými“ sondami do duší Kysučanov, objavili.
 

Pozorujete svoje nadanie a lásku k folklóru aj vo svojom potomstve? 

Boli by sme zlí pedagógovia, keby sme nenaplnili jeden z najdôležitejších prostriedkov na osobnostnú anamnézu, v tomto prípade našich detí. Disponujú výborným hudobným sluchom, majú náležité lokomočné predpoklady. Takmer všetky sú absolventmi vysokých škôl, preto je tu aj intelektuálny predpoklad na pokračovanie v našich „šľapajách“. Žiaľ, veľmi intenzívne vnímali všetko vôkol súboru a folklóru, najmä sprievodné negatívne javy (závisť…). Láska k folklóru je iná dimenzia, ako tvorivá, zberateľská a výskumná práca v teréne.
 

Aký je záujem detí o folklór dnes?

Väčšinou ako u našich detí. Láska k folklóru by bola, ale spoločenské a ekonomické podmienky sú vražedné… Keď k tomu prirátame stupeň rozvrátenosti vyšších princípov, etiky a duchovna vôbec, keď sú rodinou a spoločnosťou akceptované dekadentné prejavy jednotlivcov, ako princíp vymoženosti bezbrehej „demokracie“, keď existuje katastrofálny systém prerozdeľovania ľuďmi vytvorených a boháčmi kumulovaných finančných prostriedkov, nevidím ružovú perspektívu.

Jedine, že by sa opäť narodili (s radosťou konštatujeme, že sa aj narodili, napokon sa aj angažujú) fanatici, pre ktorých obetavosť a zachovanie ľudovej kultúry, je životnou axiómou; ktorej vplyv na formovanie ľudskej osobnosti je nenahraditeľný. Hľadajme takých ľudí, ktorí by to vedeli nielen pochopiť, ale aj zabezpečiť. Veď sme ľudia, nie črevá, ktoré sa jedným otvorom naplnia a druhým vyprázdnia. Nedajme sa presvedčiť o opaku!
 

Silvia Kajánková
Snímka autorka

Hodnotiť článok: 
Average: 5 (1 vote)